65DAYSOFSTATIC skúšajú, aké to je, keď spoja post-rock a elektroniku, MOUTH OF THE ARCHITECT pritlačili na pílu v snahe znieť o niečo metalovejšie, Fíni CALLISTO sa zase pre zmenu príjemne uvoľnili a po novom hrajú priamočiarejšie, prístupnejšie a s väčším dôrazom na vokálny prejav. A takto by sa dalo pokračovať... Zdá sa, že mnoho interpretov začalo hľadať východiská z možno trochu tápajúcej „post-scény“. Pozadu nezaostávajú ani workoholici THE OCEAN – novinka „Heliocentric“ predstavuje jasný zlom v ich doterajšej tvorbe, v princípe porovnateľný s tým, aký minulý rok predviedli práve CALLISTO. O tom, ako k nemu kapela dospela, o filozofii jej nového diela, ale aj o názoroch samotného mozgu THE OCEAN Robina Stapsa, sa dočítate v nasledujúcom rozhovore.

THE OCEAN má pred sebou náročný rok. Čaká vás vydanie dvoch CD, jedného DVD a okrem toho – pre vašu kapelu typicky – dosť veľa koncertov a festivalových vystúpení. Zdá sa, že do toho idete na 150%.

To teda ideme. Každý z nás dáva do kapely všetko, čo má. Všetci sme na jednej lodi. Ale musím povedať, že som pred všetkým, čo nás tento rok čaká veľmi sebavedomý. Ako kolektív sa cítime lepšie než kedykoľvek predtým, zostava je silná a chce hrať čo najviac. Sme jednoducho nažhavení.

Ty máš okrem toho navyše na krku aj festival.

Áno, ide o berlínsky Friction Fest, ktorý sa uskutoční 7. a 8. mája. Jeho hlavným cieľom je spojiť rozličné hudobné štýly v intenciách rocku a metalu. Bude to v epicentre alternatívnej kultúry v Berlíne, budú tam dve pódiá s nonstop hudbou, viac ako 35 kapiel a THE OCEAN tam odohrá špeciálny set s dvanástimi hudobníkmi na pódiu. Metal Blade ho neskôr vydá aj na DVD.

Ešte predtým ale prídu na rad spomínané dva albumy. Každý z nich má svoj filozofický koncept, ktorého pointa je jasná už zo samotného názvu („Heliocentric“ a „Anthropocentric“). Ako veľmi sa vlastne zaujímaš o filozofiu?

Trošku, mám z nej akademický titul a venujem sa jej už asi 10 rokov. Ale hudba bola na mojom rebríčku hodnôt vždy vyššie.

A áno, téma nových nahrávok je asi jasná už na prvý pohľad. „Heliocentric“ rozpráva príbeh zrodu heliocentrického pohľadu na svet – Zem rotuje okolo Slnka, Slnko je stacionárne a zároveň je stredom vesmíru. Medzi prvých „veľvyslancov“ tejto myšlienky patrili napríklad Mikuláš Koperník a Galileo Galilei. A vplyv tohto objavu na kresťanstvo a celú západnú filozofiu je práve predmetom nášho nového albumu. Jeho texty neustále rotujú okolo astronomických, filozofických a náboženských tém, nezabúdajú však ani na nevyhnutný osobný pohľad na celú túto problematiku.

Ten pohľad bude asi vaša kritika kresťanstva, ktorá je spoločná pre oba albumy. Nebojíš sa, že to urazí vašich veriacich fanúšikov? Určite máte aj takých.

Nesnažíme sa nikoho uraziť, ale nebojíme sa povedať naše názory nahlas. Nie sme žiadna bojová metalová kapela, jednoducho prinášame svoj vlastný pohľad na túto tému a podnecujeme intelektuálnu diskusiu. Nechceme vyvolávať vojnu, to naozaj nie.

Musím však povedať, že verím, že kresťanstvo je pravdepodobne posledné veľké zlo vlastné tejto civilizácii. Dúfajme, že napokon bude aj tak prekonané prebudením sa človeka z nedospelosti zavinenej ním samým, ako to nazval Immanuel Kant. Osvietenstvo sa neskončí, kým kresťanstvo nebude porazené.

Spomenul si Galilea, Koperníka, Immanuela Kanta, pri tvorbe nového albumu váš ale údajne najviac ovplyvnil Richard Dawkins, asi najznámejší súčasný ateista.

Je to tak, medzi knihy, ktoré nás najviac ovplyvnili, patrili určite aj tie jeho, napríklad „The God Delusion“, „The Blind Watchmaker“ a „The Selfish Gene“. Vážim si Richarda hneď z niekoľkých dôvodov, a to aj napriek tomu, že je vo svojich vyhláseniach častokrát až zbytočne tvrdý. Je charizmatickým a vášnivým oštepom moderného ateizmu a prírodných vied. Potrebujeme ľudí, ako je on!

Čo na ňom tak veľmi obdivuješ?

Dawkins dokonale rozumie váhaniu tých, ktorí sa zdráhajú akceptovať niektoré ťažko pochopiteľné náuky evolučnej teórie. Ponúka dôkladné i trpezlivé vysvetlenie mnohým z nich. Rozumie úcte, ktorú väčšina ľudí cíti ku kráse a celistvosti života, a tiež k zdanlivo prirodzenej ľudskej potrebe vysvetliť pôvod tejto krásy predpokladom existencie nejakého Tvorcu, ktorý nad nami bdie. Napriek tomu, jedným z jeho hlavných argumentov v jeho dielach je, že samotný takýto predpoklad nás nedostane ani o kúsok bližšie k pochopeniu pôvodu vecí a dôvodu ich komplexnosti. Naopak, tento predpoklad robí veci len a len komplikovanejšími.

Je o tom aj text našej piesne „The Origin Of God“, budem ho parafrázovať – „prvý hýbateľ / len posúva problém / ak by každá komplexná štruktúra / potrebovala svojho architekta / tak by tento prvý hýbateľ / musel byť ešte komplexnejší / ako všetko to, čo vytvoril“.

Takže si ateista, alebo más blízko k agnosticizmu, ktorý vylučuje poznanie podstaty vecí?

Agnosticizmus je asi najbezpečnejším pohľadom na otázku existencie Boha. Ale silnejšie dôvody existujú k zaujatiu podľa mňa presvedčivejšieho ateistického stanoviska. Ako ateista netvrdím, že nie je možné, aby existoval Boh. Tvrdím len, že je to vysoko nepravdepodobné a neexistuje dôvod, vedúci k predpokladu jeho existencie.

Všetky dôkazy, ktoré máme momentálne k dispozícii, smerujú k záveru, že Boh nejestvuje, ale nikdy si tým nemôžem byť na 100% istý. Preto hovorím, že agnosticizmus je najbezpečnejším stanoviskom. Ale ani tých 98% alebo 99% nie je vôbec zlých na to, aby si človek stavil na výhru.

Aby som celú túto náboženskú tému uzavrel – predpoklad existencie Boha nás nedostáva o nič bližšie k vysvetleniu existenčných otázok a záležitostí, pre ktoré sa ľudia obracajú k náboženstvu v snahe nájsť na ne odpoveď.

Poďme teda konečne k hudbe. Ako ste už v minulosti naznačili, „Heliocentric“ naozaj nadväzuje na „Proterozoic“, druhú časť albumu „Precambrian“. Povedal by som však, že z hľadiska prístupnosti materiálu zachádza oveľa ďalej. THE OCEAN citeľne zmäkli.

Príchod Loïca Rossettiho a jeho prístup k spevu ako takému určite urobil tento album z princípu prístupnejším, ako boli tie pred ním. To ale ešte neznamená, že nie je zložitý a komplexný.

Komplexnosť „Heliocentric“ spočíva v detailoch, nie v polyrytmoch a skladateľskej práci, skôr v tvorbe zvuku a v procese výberu toho, ktoré zvukové stopy budú použité pri tej-ktorej skladbe. Pre niektoré piesne sme nahrali až 20 alebo 30 vokálnych liniek, aby sme vybrali, ktorá z nich bude tá prvá a ktorá zase druhá v nejakej konkrétnej piesni. Spomínam si na prebdené noci s Loïcom, keď sme strávili dlhé hodiny prácou na jednej jedinej vokálnej linke, aby bola naozaj dokonalá.

Prečo toľký perfekcionizmus? Nepreháňate to trochu? Dá sa pri tom vôbec ešte zachovať nejaká radosť z hry?

Túžil som skúsiť niečo inak, pokúsiť sa o niečo nové a zrealizovať to naozaj dobre. Keď si hudobník, musíš robiť veci, čo nie sú zaujímavé len pre tvojich fanúšikov, ale aj pre teba samého. Nikdy nebudeme jednou zo skupín, ktoré objavili ten správny recept pre svoj zvuk a opakujú ho aspoň na piatich albumoch, a to len preto, že funguje. Pri nahrávaní „Heliocentric“ som hľadal nové výzvy, nový prístup k skladaniu materiálu, obohacuje ma to. Spev bol v tomto prípade kľúčovou záležitosťou.

Chcel by som ešte dodať, že aj keď stále hovorím prevažne o sebe a všetky skladby na „Heliocentric“ som zložil vlastne sám, ostatní členovia mali tenrokrát asi najviac priestoru ovplyvniť moju hudbu v histórii THE OCEAN. Mohli ju prispôsobiť svojim vlastným nápadom a svojmu unikátnemu prístupu k hraniu. Mimochodom, Jona (gitarista Jona Nido - pozn. autora) pri nahrávaní novinky zložil aj niekoľko piesní pre „Anthropocentric“, ktoré sa na ňom určite objavia.

Hovoril si o tom, že príchod Loïca Rossettiho urobil „Heliocentric“ prístupnejším. Ja mám ale pocit, že v rovnakej miere je zato zodpovedná aj inštrumentálna stránka. Jedna z niekdajších dominánt THE OCEAN sa tomu spevu akosi podriadila. Je to niečo, k čomu ste pristúpili až po Rossettiho príchode, alebo ste o tom rozmýšľali už predtým?

Môj hudobný vkus sa za posledné roky vyvinul a určite to ovplyvnilo aj môj spôsob komponovania. To bude asi ten dôvod. Stále mám rád BEHEMOTH a DECAPITATED, ale vypočujem si aj EFTERKLANG, tvorbu Davida Sandströma a Bena Gibbarda. Asi je to na tom albume cítiť.

Naozaj ste pri nahrávaní nového albumu počúvali všetci to isté, ako si to spomenul v jednom z ďalšich interview? Čo to vlastne bolo?

„Ghosts I-IV“ od NINE INCH NAILS. Chvíľu to trvalo, kým sa mi dôvtipná krása tohto diela odhalila pred ušami, ale keď sa nato pozerám spätne, asi to bol ten najväčší vplyv pri skladaní materiálu pre naše nové dielo.

Ak vám teraz preblesklo hlavou, že ho tam pri počúvaní „Heliocentric“ ani nie je veľmi poznať, tak je to len dobre. Inšpirácia je jeden veľký mysteriózny proces, veľmi ľahko sa môže premeniť na kopírovanie a krádež. Je to niečo ako čierna skrinka, ani ty sám ako umelec veľmi nevieš, čo sa vnútri odohráva. Existuje v nej mnoho vplyvov, minulých aj prítomných a ty si ich nemusíš byť ani vedomý. Keď z tej čiernej skrinky potom vyberáš nápady, musíš len dúfať, že ide o niečo nové, alebo aspoň vzdialené originálu. Snáď sa mi to podarilo.

Vráťme sa späť k otázke o vašom spevákovi. Aký vplyv mal Loïc na jeho debutovú nahrávku s THE OCEAN?

Keď sme hľadali náhradu za Mikea, ktorý od nás odišiel, všetci sme sa zhodli na tom, že budeme hľadať niekoho, kto nebude len bezhlavo sledovať cestičku evolúcie, do ktorej sme sa za tie roky zamotali, ale bude tiež permanentne o krok pred ňou. Loïcov hlas neovplyvnil moju skladateľskú činnosť z toho dôvodu, že väčšina materiálu bola už v momente, keď sme ho objavili, zložená. Loïc však rozhodne dal niektorým skladbám nové smerovanie a aj vďaka nemu je „Heliocentric“ doslova míľnikom pre našu kapelu. Sme v situácii, kedy je všetko možné, nie sme limitovaní nikoho schopnosťami ani vlastnými myšlienkami na to, ako by sme chceli znieť. Robíme to, čo považujeme za správne.

Myslíš, že to tak budú cítiť aj ľudia a bude sa im to páčiť? „Heliocentric“ má možno potenciál osloviť aj širšie publikum.

Príliš o tom nepremýšľam. Ako som povedal, robíme to, čo sami považujeme za správne. Keď sa to tak páči aj publiku, je to pre nás super. Ale ak nie, urobíme si to po svojom aj tak. Nerobíme hudbu pre druhých, v prvom rade ňou chceme uspokojiť samých seba.

Takže ťa asi veľmi nevzrušuje ani možná strata fanúšikov po tak zásadnej zmene hudobného štýlu...

Chápem, ak niektorí ľudia povedia, že sa im naše nové smerovanie na „Heliocentric“ nepáči. Dalo sa očakávať, že sa nájdu jedinci, ktorí sa budú sťažovať na to, že album nie je dostatočne metalový, a že na ňom nie je dostatok post-rockových harmónií. Pre nás to nie je nič nové. Keď sme vydali náš prvý počin „Fogdiver“, ľudia frflali, lebo tam bolo málo spevu. Keď prišiel na rad „Fluxion“, mnohí sa sťažovali na spev, lebo bol príliš brutálny. Pri „Aeolian“ si mnoho ľudí zafňukalo nad tým, že je tam málo orchestrálnych prvkov a klasických nástrojov. Ľudia sa sťažujú vždy. Ja si však myslím, že tí fanúšikovia, ktorí našu tvorbu naozaj oceňujú, tak robia kvôli tomu, že sme nepredvídateľní a neopakujeme sa.

Mimochodom, ohromujúco pozitívna odozva na možnosť predobjednať si nášu novú nahrávku len svedčí o tom, že je tu dostatok tých, ktorí nám veria a nasledujú nás, kamkoľvek sa na svojej ceste hudobným svetom vydáme. Nápĺňa nás to veľkou vďakou.

Rozanalyzovali sme „Heliocentric“, poďme na „Anthropocentric“. Aký vlastne bude?

Nerád by som o ňom teraz veľmi hovoril. Bude trochu priamočiarejší, technickejší, a tak ďalej. Uvidíte sami.

Tak prejdime opäť k pozadiu kapely. Nové albumy mali mať najviac hostí v histórii THE OCEAN, miesto toho ich je v porovnaní s „Precambrian“ asi polovica. Z kolektívu, ako ste si ešte nedávno hovorili, sa stala skupina.

A myslím, že naša spolupatričnosť je citeľne počuť aj na spoločnej štúdiovej práci. Vieš, mali sme medzi sebou v minulosti veľa dobrých ľudí, ale našli sa medzi nimi aj poriadne trosky. Nikdy nebolo zámerom mať tak veľa členov, už vôbec nie meniacich sa. Dopadlo to tak preto, že nás veľa z nich postupne opúšťalo, zakladali si rodiny, budovali kariéru, nechceli chodiť na turné, obrátili sa chrbtom k hudbe... Alebo sme ich jednoducho vyhodili, lebo stáli za hovno, lebo toho veľa neodovzdali kapele, lebo boli depresívni alkoholici... Dnes, až na vokalistu, máme zostavu, ktorá je stabilná už dva a pol roka a vyhovuje nám to tak, pretože sme silnejší, súdržnejší. Sme naozaj dobrí priatelia, ktorým nerobí problém stráviť spolu šesť mesiacov na turné a vychádzať spolu dobre.

Považujete sa vôbec ešte za nemeckú kapelu? Veď až na teba sú všetci vaši členovia zo Švajčiarska.

To je jeden z vtipných príbehov, ktoré môže človeku pripraviť len sám život... Ešte pred troma rokmi by ma nikdy nenapadlo, že 80% kapely bude raz zo Švajčiarska. Ale našu základňu máme stále v Berlíne. Mám tu štúdio, kde sme nahrali niektoré časti nového albumu, skúšame tu a je to tiež naša báza pri koncertných šnúrach.

Väčšina z vašich albumov má prepracovaný artwork, dávate si záležať na koncepte i textoch, takisto aj na koncertnej prezetnácii a nespíte celé noci, lebo pracujete na vokálnych linkách, ktoré musia znieť dokonale. Vy snáď obetujete kapele všetok svoj voľný čas...

Až smiešne veľa času. Len na obale platne albumu „Heliocentric“, ktorú vydávame u Pelagic Records začiatkom mája, som pracoval asi štyri mesiace! Denne som si písal maily s tlačiarňou a s grafikom, naša komunikácia by v pohode zaplnila celú knihu. Rovnako ako digipak má aj platňa tri otáčacie a priehľadné kotúče z PVC, pripevnené k prednej strane obalu skrutkou. Vnútorný kotúč znázorňuje Slnko, vonkajšie zase zverokruh a obežné dráhy planét, ktoré obiehajú vôkol Slnka. Tieto kotúče sú vytlačené na striebornej fólii, vidíš cez ne pozadie – nočnú oblohu so súhvezdiami vytlačenými atramentom kovovej farby. Vnútri možno nájsť 9 kariet, každá svojou kresbou a textom reprezentuje jednu skladbu. CD je navyše urobené ako vyhľadávač súhvezdí, ktorý ti pomôže nájsť pozíciu hviezd na nočnej oblohe... Asi si dokážes predstaviť, že bolo extrémne ťazké niečo také zrealizovať. A podobné ambície máme vždy a všade.

Stojí to vôbec za to? Dokážu to fanúšikovia oceniť?

To mi musíš povedať ty, či stojí. Podľa mňa áno, samozrejme, inak by som to nerobil...

Myslím, že ak chceš v roku 2010 predať nejaký fyzický nosič, musíš dať ľuďom čertovsky dobrý dôvod na to, aby si ho kúpili. Tvojou povinnosťou je urobiť niečo špeciálne, inak si každý tvoju hudbu len stiahne a o viac sa už nezaujíma. Tým, že sa snažíme naše albumy prešpekulovať, chceme ľudí odmeniť za to, že hudbu nesťahujú, ale radšej nás podporia. A spomínaná pozitívna odozva pri predobjednávke nového albumu asi dokazuje fakt, že to v praxi naozaj funguje. Áno, fanúšikovia to asi vedia oceniť.